Karel Kroupa 1. TNM klasifikácia a prognostické faktory Rozsah postihnutia KRK je podľa medzinárodnej klasifikácie (UICC) hodnotený TNM klasifikáciou takto(1): Primárny tumor: TX primárny tumor nemožno hodnotiť T0 bez známok primárneho tumoru Tis carcinoma in situ
Archívy autora:admin
9) Rádioterapia nádorov konečníka a hrubého čreva
Martin Chorváth Elena Bolješíková Stratégia liečby u nádorov konečníka (t.j. rekta, rektosigmy a v indikovaných prípadoch ako napr. u pacientov s dolichosigmou do výšky 20 cm od anu) a kolonu je odlišná. U nádorov uložených do 20 cm od anu je indikovaná liečba žiarením – externá rádioterapia (ERT). U vyššie uložených nádorov, teda v mobilnej časti čreva, ERT nie je indikovaná pre nemožnosť reproduktibility […]
10) Systémová terapia karcinómu konečníka a hrubého čreva
Tomáš Šálek Zuzana Hlavatá V liečbe kolorektálneho karcinómu (KRK) jednoznačne dominuje chirurgia. Samotný chirurgický výkon je základom kuratívnej liečby kolorektálneho karcinómu. Predpokladom kurability je však včasne zistené, málo pokročilé ochorenie (štádium podľa Dukesa A a B, štádium I a II podľa AJCC/UICC).
11) Prevencia kolorektálneho karcinómu
Rudolf Hrčka Prevencia je fascinujúci fenomén, ktorým boli „obdarované“ živé systémy. V podstate ide o schopnosť prijať a spracovať informáciu, ktorá varuje pred niečím, čo by mohlo živý systém bezprostredne alebo v budúcnosti ohroziť. Vďaka tejto informácii vzniklo preventívne správanie sa živých systémov od tých najprimitívnejších reakcií v podobe geneticky naprogramovaných obranných reflexov, až po tie najzložitejšie správania sa ľudských […]
1) Epidemiológia zhubných nádorov anusu a análneho kanála
Ivan Pleško Zhubné nádory anusu a análneho kanála sú v poslednej, v súčasnosti používanej 10. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) definované ako samostatná lokalizácia. Bližšie nešpecifikovaný karcinóm anusu je označovaný kódom C21.0, karcinóm v análnom kanále kódom C21.1 a v kloakogénnej zóne ako C21.2. Do tejto skupiny nepatrí perianálna koža a koža anusu označovaná kódom C44.5 (iné zhubné nádory kože).
2) Etiopatogenéza karcinómu análneho kanála
Peter Makovník Podľa dohody expertov sa nádor klasifikuje ako análny pri postihnutí úseku od anorektálneho prstenca po okraj análneho otvoru (margo analis), pričom nádory okraja sa už klasifikujú ako kožné.(1) Anorektálny prstenec je zistiteľný pohmatom pri digitálnom vyšetrení a je definovaný ako svalový prstenec, ktorý tvoria m. sfincter ani int., hlboká časť m. sfincter ani ext. […]
3) Chirurgia karcinómu análneho kanála
Ivan Sedlák Anatómia Z hľadiska terapie je dôležité rozdelenie análnej oblasti na análny kanál a anokutánny prechod. Análny kanál (priemerná dĺžka 4 cm) sa topograficky definuje od horného okraja vnútorného análneho zvierača, resp. levátorového prstenca až po anokutánny prechod. Mukóza tejto oblasti je tvorená smerom k análnemu otvoru postupne výstelkou rektálneho typu, prechodným epitelom a končí dlaždicovitým epitelom.
4) Chemo-rádioterapia karcinómu análneho kanála
Igor Andrašina Karcinóm análneho kanála patrí medzi zriedkavé zhubné nádory gastrointestinálneho traktu. Kľúčovým etiologickým faktorom je infekcia vyvolaná ľudskými papiloma vírusmi. Najčastejším histologickým typom je squamocelulárny karcinóm análneho kanálu predstavujúci 90 % prípadov. V liečbe análneho karcinómu sa využíva chirurgická liečba, rádioterapia, cytostatická liečba a najmä konkomitatná aplikácia rádioterapie a cytostickej liečby.
1) Epidemiológia zhubných nádorov pečene
Ivan Pleško Už úvodom treba zdôrazniť, že údaje o počtoch ochorení spôsobených primárnymi zhubnými nádormi pečene nie sú v jednotlivých oblastiach a štátoch sveta celkom spoľahlivé vzhľadom na veľký počet metastáz v tomto orgáne. Preto vychádzajú seriózne štatistiky incidencie z prípadov, kde boli mikroskopicky potvrdené typy, zodpovedné za primárne nádory pečene. Najčastejším typom sú hepatocelulárne karcinómy, podstatne menej časté sú […]
2) Etiopatogenéza hepatocelulárneho karcinómu
Jozef Glasa Helena Glasová Molekulové mechanizmy hepatokarcinogenézy nie sú dosiaľ úplne objasnené. Malígna transformácia bunky sa dnes chápe ako komplexná sieť signálov, v ktorej rozličné navzájom pôsobiace mechanizmy vedú nakoniec k abnormálnej proliferácii bunky a jej rezistencii voči signálom apoptózy, ako aj iným signálom pôsobiacim na bunku v normálnom prostredí daného tkaniva, resp. orgánu (obr. 1).(8, 9) Hepatocyty však […]