Elena Bolješíková Karcinóm žlčníka je diagnostikovaný častejšie vo veku 70 až 75 rokov, s prevahou u žien v pomere 3:1. Najväčšia prevalencia karcinómu žlčníka je v Izraeli, Mexiku, Chile a Japonsku. Rizikový faktor je prítomnosť žlčníkových kameňov, najmä v spojení s chronickou cholecystitídou.(1) Iný rizikový faktor je kalcifikovaný žlčník, tzv. porcelánový, ďalej polypy, karcinogény typu azotoluénu a nitrozamíny.
Archívy autora:admin
7) Chemoterapia karcinómu žlčníka a žlčových ciest
Tomáš Šálek Michal Mego Karcinóm žlčníka a žlčových ciest patrí medzi chemorezistentné ochorenia. Celkové liečebné odpovede pri liečbe chemoterapiou sa pohybujú pod 10 – 20 %. Vzhľadom na raritný výskyt týchto nádorov prakticky všetky klinické štúdie zahrňujú všetky typy nádorov žlčových ciest (karcinómy žlčníka spolu s karcinómami intrahepatálnych a extrahepatálnych žlčových ciest) a preto v súčasnosti nie je možné jednoznačne […]
1) Epidemiológia zhubných nádorov pankreasu
Ivan Pleško Zhubné nádory pankreasu – ide až na malé výnimky o adenokarcinómy – sú známe svojou veľmi zlou prognózou. Prakticky každý pacient tomuto ochoreniu podľahne v relatívne krátkom čase. Zlú prognózu tohto ochorenia indikuje aj fakt, že počtom 213 000 (112 000 a 101 000 u mužov, resp. žien) novozistených ochorení ročne okolo roku 2000 sa podieľa s 3,4 % na všetkých […]
2) Etiopatogenéza nádorov pankreasu
Peter Mlkvý Medzi tumory pankreasu patria všetky benígne a malígne pankreatické lézie, vychádzajúce buď z matrixu (parenchýmu a duktálneho systému) resp. zriedkavejšie zo spojivového tkaniva. Podľa pôvodu ich rozdeľujeme na exokrinné a endokrinné. Adenokarcinóm tvorí až 95 % nádorov pankreasu, pričom duktálny je asi 9 krát častejší ako acinárny a s vyše 80 % predstavuje najčastejšiu formu exokrinného karcinómu a taktiež typickú formu […]
3) Diagnostika nádorov pankreasu
Juraj Májek Úvod Karcinóm pankreasu je jedným z najzhubnejších nádorov tráviaceho traktu. Diagnostický postup u pacientov s podozrením na karcinóm pankreasu má za cieľ určiť typ a lokalizáciu zhubného nádoru a zároveň určiť štádium ochorenia. V skorých štádiách býva ochorenie bez príznakov. Výnimkou je len tumor lokalizovaný v oblasti Vaterskej papily, ktorý môže spôsobiť obštrukčný ikterus už vo včasnom štádiu. Inak sa […]
4) Chirurgická liečba karcinómu pankreasu
Karel Kroupa Ľubomír Sepeši 1. Postavenie chirurgickej liečby karcinómu pankreasu Chirurgická resekcia je jedinou terapeutickou metódou s potenciálne kuratívnym efektom. Cieľom liečby je kompletné odstránenie tumoru (R0 resekcia) s disekciou lymfatických uzlín. Tento spôsob liečby je však možný len asi u 11 – 20 % pacientov s týmto ochorením. Resekcia s mikroskopicky pozitívnym resekčným okrajom (R1 resekcia) alebo s makroskopicky pozitívnym […]
5) Rádioterapia karcinómu pankreasu
Margita Pobijaková Alica Lacková V liečbe karcinómu pankreasu je metódou voľby chirurgický zákrok. V čase diagnózy je však resekabilných 10 –20 % nádorov, čo potvrdili viaceré veľké štúdie, preto sa k rôznym chirurgickým prístupom pridávajú iné postupy s cieľom zlepšenia výsledkov liečby. A to nielen chemoterapia, pred- a pooperačná externá rádioterapia, ale tiež intraoperačná radiačná liečba, brachyterapia a liečba s ťažkými časticami.
6) Chemoterapia adenokarcinómu pankreasu
Tomáš Šálek Jana Kavečanská Chemoterapiu pri adenokarcinóme pankreasu indikujeme v paliatívnej, adjuvantnej alebo neoadjuvantnej intencii.
1) Epidemiológia neuroendokrinných nádorov
Ivan Pleško Zamerať sa v tomto príspevku na epidemiológiu neuroendokrinných tumorov je pomerne náročná úloha. Zatiaľ sme v literatúre prácu s týmto názvom nenašli. Všetky čiastočné epidemiologické poznatky a aspekty nachádzame iba ako okrajové poznámky v klinických štúdiách. V porovnaní s inými sa neuroendokrinné nádory vyznačujú pomerne zriedkavým výskytom a preto sú možnosti získavania spoločných epidemiologických znakov alebo ukazovateľov dosť obmedzené.
2) Diagnostika neuroendokrinných nádorov metódami nukleárnej medicíny
Izabela Makaiová Možnosti funkčného zobrazenia nádorov gastrointestinálneho traktu (GIT) neuroendokrinného pôvodu metódami nukleárnej medicíny vychádza zo skutočnosti, že GIT je najväčší endokrinný orgán ľudského tela, ktorý produkuje pravdepodobne aj najväčšie množstvo tzv. tkanivových hormónov zo všetkých endokrinne aktívnych orgánov.