Ivan Pleško
Zamerať sa v tomto príspevku na epidemiológiu neuroendokrinných tumorov je pomerne náročná úloha. Zatiaľ sme v literatúre prácu s týmto názvom nenašli. Všetky čiastočné epidemiologické poznatky a aspekty nachádzame iba ako okrajové poznámky v klinických štúdiách. V porovnaní s inými sa neuroendokrinné nádory vyznačujú pomerne zriedkavým výskytom a preto sú možnosti získavania spoločných epidemiologických znakov alebo ukazovateľov dosť obmedzené. Naviac ani v národnom alebo regionálnom merítku sa nepodarilo vytvoriť väčšie súbory, čo znemožňuje organizovanie nielen retro- alebo prospektívnych štúdií, ale neumožňuje ani získanie adekvátnych deskriptívnych údajov. Iba v posledných rokoch došlo k možnosti štúdia väčších počtov týchto nádorov v medzinárodnom rozsahu, a to založením spoločnosti ENETS (European Neuroendocrine Tumours Society) v Berlíne.(1) Popri zameraní na metabolické, genetické, diagnostické, terapeutické a iné, hlavne klinické problémy, možno očakávať, že po čase sa získajú i základné epidemiologické poznatky charakterizujúce túto malú skupinu nádorov. Určitým problémom je aj ich nejednotná a stále sa rozširujúca nomenklatúra a klasifikácia, čo indikujú rozširujúce sa počty kódov morfologických typov v troch vydaniach Medzinárodnej klasifikácie chorôb pre onkológiu v rokoch 1976 až 2000.(2, 3, 4)
Vzhľadom na ich vznik a východisko z neuroendokrinného bunkového systému sa môžu neuroendokrinné tumory nachádzať prakticky vo všetkých orgánoch, pričom sa však najčastejšie vyskytujú v gastrointestinálnom trakte, vrátane pankreasu. Neuroendokrinné nádory predstavujú asi 2 % všetkých zhubných nádorov gastrointestinálneho traktu. Delíme ich zhruba na karcinoidy a endokrinné pankreatické tumory.(5)
V staršej terminológii, ktorá vychádzala z embryonálneho vývoja orgánov sa karcinoidy lokalizované v samotnom gastrointestinálnom trakte delia na tzv. foregut karcinoidy, zahrňujúce asi 15 % všetkých karcinoidov. Sú primárne lokalizované v žalúdku a proximálnej časti duodena , kým tzv. midgut karcinoidy sú lokalizované v ostávajúcej časti tenkého čreva a proximálných sublokolizáciách hrubého čreva. Špeciálnu skupinu tvoria karcinoidy apendixu, pričom menšie ako 2 cm v priemere sú spravidla benígne, kým karcinoidy na báze apendixu majú značný metastatický potenciál.(5) Ostávajúce tzv. hindgut karcinoidy predstavujú zhruba 20 % všetkých karcinoidov gastrointestinálneho traktu a nachádzajú sa v distálnych partiách hrubého čreva a v konečníku. Iné neuroendokrinné nádory gastrointestinálneho traktu sa označujú podľa orgánu ako neuroendokrinné nádory duodena, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, rektosigmoidového spojenia, rekta a anusu.(5) Vzhľadom na skutočnosť, že termíny foregut, midgut a hindgut sa aj v najnovšej českej monografii uvádzajú v pôvodnom znení (1), neodvážili sme sa vytvoriť k nim slovenské evivalnety. Malígnym karcinoidom a karcinoidom neurčitého správania poskytuje posledné vydanie Medzinárodnej klasifikácie chorôb pre onkológiu až 27 morfologických kódov.(4)
Klasifikácia a nomenklatúra endokrinných nádorov pankreasu vychádza z ich hormonálnej produkcie a z toho vyplývajúcich klinických syndrómov. Označujú sa ako nezidiómy, inzulinómy, gastrinómy, vipómy, glukagónomy, somatistonómy a nefunkčné tumory pankreatických ostrovčekov (islet cell tumours).(5) Endokrinný pankreas je postihnutý i v prípade mnohopočetnej endokrinnej neopláziie typu 1 (MEN 1), pričom u asi 80 % pacientov postihnutých touto dedičnou chorobou sa vyvinie endokrinný tumor pankreasu.(5) Treba ešte dodať, že v literatúre nachádzame pri klasifikácii neuroendokrinných tumorov množstvo kombinácií v spojitosti s ich lokalizáciou a hormonálnou produkciou, čo však zrejme pomáha pri lepšom pochopení prípadných klinických, hlavne terapeutických štúdií.(5)
V početných klinických a patohistologických príspevkoch nachádzame hrubé odhady o výskyte neuroendokrinných nádorov. Najčastejšie typy – karcinoidy predstavujú asi 50 až 65 % všetkých neuroendokrinných nádorov. V samotnom gastrointestinálnom trakte sa vyskytujú hlavne v tenkom čreve – 41,8 %, konečníku – 27,4 % a v žalúdku – 8,7 % pričom javia v priebehu posledných 30 rokov vzostup.(5) Celkove však je ich výskyt veľmi nízky, 2,8 až 21,0 na 1 milión osôb a v prípade endokrinných nádorov pankreasu 4 na 1 milión osôb.(6, 7) Endokrinné nádory pankreasu majú podstatne lepšiu prognózu ako exokrinné, tvoria však iba 0,1 % zhubných nádorov tohto orgánu. Incidencia jednotlivých typov endokrinných nádorov pankreasu je extrémne nízka: napr. pre gastrinómy sa odhaduje na 0,1 až 3 na1 milión, pre glukagonómy 1 prípad na 20 miliónov, pre vipomy1 na10 miliónov osôb.(1) Extrémne nízky výskyt týchto nádorov ilustruje i skutočnosť, že v rozsiahlej štúdii histologických typov nádorov v USA sa v rokoch 1973 – 1987 zaznamenal iba jeden prípad vipomu v súbore viac ako 23 000 prípadov zhubných nádorov pankreasu, pričom väčšina endokrinných nádorov pankreasu nebola do detailov vytypovaná.(8) Špecifická incidencia neuroendokrinných nádorov ako celku je sústredená vo vekových skupinách medzi 40. až 60. rokom života.(9) Záverom ešte dodajme, že na Slovensku zaznamenávame ročne zhruba 50 a v Čechách asi 150 prípadov všetkých, prevažne však v gastrointestinálnom trakte lokalizovaných neuroendokrinných nádorov..(1, 9)
Literatúra
1. Louthan, O.: Neuroendokrinní nádory. Klinické pohledy. Praha, Grada Publishing 2006, 341 s.
2. WHO: Internantional Classification of Diseases for Oncology. Geneva, WHO 1976, 131 s.
3. Percy, C., Van Holten, V., Muir, C. (eds.): International Classification of Diseases for Oncology, 2nd Edition. Geneva, WHO 1990, 444 s.
4. Fritz, A., Percy, C., Jack, A. et al. (eds): International Classification of Diseases for Oncology. 3rd Edition. Geneva, WHO 2000, 240 s.
5. Oberg, K.: Neuroendocrine gastrointestinal tumours. Ann. Oncol. 7; 1996: 453 – 463
6. Norheim, I., Oberg, K., Theodorsson-Norheim E. et al.: Malignant carcinoid tumors: An analysis of 103 patients with regard to tumor localization, hormone production and survival. Ann. Surg. 206; 1987: 115 – 125
7. Eriksson, B., Arnberg, H., Lindberg, P. G. et al.: Neuroendocrine pancreatic tumors: Clinical presentation, biochemical and histopathological findings in 84 patients. J. Int. Med 228; 1990: 103 – 113
8. Carriaga, M. T., Henson, D. E.: Liver, gallbladder, extrahepatic bile ducts and pancreas. Cancer (Suppl.), 75; 1995: 171 – 190
9. Šálek, T.: Systémová terapia neuroendokrinných nádorov. Onkológia 1; 2006: 224 – 226