1) Epidemiológia zhubných nádorov pažeráka

Ivan Pleško

Zhubné nádory pažeráka nepatria v globálnom merítku medzi najčastejšie. Záujem o ich štúdium však vzbudzuje ich trvalý rast zaznamenaný v posledných rokoch, a to najmä vo vyspelých krajinách. Podľa posledného odhadu v období okolo roku 2000 sa v celosvetovom merítku vyskytlo 412.000 nových prípadov ochorenia ročne (4,1 % z celkových počtov všetkých novozistených prípadov zhubných nádorov ročne – viac ako 10 miliónov, okrem nemelanomových nádorov kože) z toho 279.000 u mužov a 133.000 u žien. Celých 80 % bolo zaznamenaných v rozvojových krajinách. Na druhej strane ochoreniu podľahlo 338.000 jedincov (5,4 % z celkového počtu 6.209.000 zomretých na onkologické ochorenia), z  toho 227.000 mužov a 111.000 žien. Ako vidieť, vzhľadom na pomerne zlú prognózu je medzi počtami ochorení a úmrtí pomerne malý rozdiel. Z tohto dôvodu sa pre štúdium časových trendov tejto lokalizácie i geografickej distribúcie používajú pomerne často údaje o mortalite, ktoré sú v jednotlivých krajinách dostupné ľahšie ako kvalitné údaje o incidencii.(1) Trendy incidencie zhubných nádorov pažeráka vo vybraných krajinách alebo regiónoch sú uvedené na obr. č. 1.

Obrázok č. 1. Trendy incidencie zhubných nádorov pažeráka vo vybraných krajinách a regiónoch sveta

Trendy mortality a incidencie v čase zaznamenali v druhej polovici minulého storočia významné zmeny takmer vo všetkých vyspelých krajinách. V povojnových rokoch, zhruba od roku 1950 boli zaznamenané stabilné alebo dokonca klesajúce trendy mortality v mnohých európskych štátoch, dokonca vo Švajčiarsku a Fínsku bol zaznamenaný pokles na polovičné hodnoty. K miernejšiemu poklesu došlo v ďalších štátoch. Odpolovice až do konca sedemdesiatych rokov sa však trendy mortality menia, a dochádza k viac alebo menej rýchlejšiemu vzostupu, a to vrátane Slovenska v rámci bývalého Československa.(2, 3) Hodnoty mortality u žien sa vyvíjali podobne, i keď na podstatne nižších hladinách.(2) Podobný vývoj bol zaznamenaný i v USA. Popri miernom narastaní u bieleho obyvateľstva, u černochov sa hodnoty mortality od roku 1950 zvýšili takmer dvojnásobne, s vrcholením a stabilizáciou okolo roku 1980.(4, 6) Prakticky paralelne sa vyvíjali i hodnoty incidencie, kde bolo možné, vzhľadom na väčšie množstvo údajov, hodnotiť i vývoj dvoch základných morfologických typov – epidermoidného karcinómu a adenokarcinómov. V širokom súbore z USA epidermoidné karcinómy u bielych a čiernych mužov klesali, kým adenokarcinómy stúpali, a to o 5 – 10 % ročne, teda rýchlejšie ako incidencia iných zhubných nádorov. Okolo roku 1990 predstavovali adenokarcinómy skoro polovicu všetkých nádorov pažeráka u mužov – belochov v USA.(4, 6 , 9) Podobný, i keď menej výrazný vzostup adenokarcinómov spolu s poklesom epidermoidných karcinómov pažeráka bol zaznamenaný i v niektorých európských štátoch alebo regiónoch.(5, 9)

Spolu s uvedenými zmenami trendov bol v posledných desaťročiach minulého storočia pozorovaný v USA a niektorých vyspelých európskych krajinách vrátane Slovenska i posun lokalizácie nádorov do dolných častí pažeráka a do oblasti gastro-esofageálneho spojenia.(5, 6, 7) Špecifické hodnoty incidencie i mortality podľa veku poukazujú na stúpanie už po 25. roku života s prudkým vzostupom až do najvyšších vekových skupín u mužov i u žien.(4) Treba ešte dodať, že v porovnaní s mužmi sú zhubné nádory pažeráka u žien v európskych krajinách pomerne nízke. Na Slovensku boli opakovane zaznamenané veľmi nízke hodnoty incidencie u žien pri porovnaní s početnými krajinami sveta.(8)

Sledovanie geografickej distribúcie indikuje dlhodobo pretrvávajúce obrovské rozdiely incidencie nielen medzi jednotlivými krajinami, prípadne regiónmi ale i medzi etnickými skupinami.(9) Najvyššie hodnoty sú sústavne zaznamenávané v tzv. „Ázijskom páse karcinómov ezofágu“, ktorý sa začína v severnom Iráne, pokračuje pozdĺž Kaspického mora cez stredoázijské republiky, cez Sibír až do centrálnych a severných oblastí Číny.(9) Hodnoty incidencie dosahujú vo vybraných oblastiach uvedeného pásma až 200/100.000, pričom výskyt tohto ochorenia je často vyšší u žien ako u mužov.(10) Pomerne vysoké hodnoty nachádzame i v juhovýchodnej Afrike, v južnej Amerike, u černochov v USA a u Japoncov (okolo 17/100.000 mužov). V Európe je vysoká incidencia – až 18,7/ 100.000 mužov – v niektorých regiónoch severozápadného Francúzska, nižší v ohraničených oblastiach Švajčiarska, Talianska a Škótska (9 – 12/100.000 mužov). Najnižšie hodnoty karcinómov pažeráka nachádzame v Severnej Afrike (1,4/100.000). U žien ide až na výnimky o podstatne nižšie hodnoty incidencie. Slovensko patrí v súčasnosti hodnotou 8,3/100.000 medzi štáty so strednou incidenciou u mužov, kým výskytom u žien sa zaraďujeme medzi štáty s najnižšími hodnotami tohto ochorenia v európskom i globálnom merítku.(10) Prehľad hodnôt incidencie nádorov pažeráka v niektorých štátoch resp. regiónoch uvádzame v tabuľke 1.

Vzhľadom na paralelný a pomerne blízky priebeh trendov incidencie a mortality je jasné, že prognóza ochorenia vyjadrená percentom osôb prežívajúcich 5 rokov je veľmi zlá. Podľa posledných porovnaní prežívania získaných v rámci štúdie EUROCARE-3 dosahovala priemerná hodnota relatívneho 5-ročného prežívania pacientov diagnostikovaných v Európe 8,5 % u mužov a 10,5 % u žien. Na Slovensku išlo o 4,7 % u mužov, čo je lepšie ako v Dánsku, Nórsku a Rakúsku, kým u žien bolo v prežívaní za Slovenskom (6,2 %) iba Poľsko (4,1 %).(11)

Epidemiologické i klinické štúdie indikujú súhlasne ako hlavné rizikové faktory alkohol, najmä koncentrovaný (napr. Calvados, zo skvasených jabĺk vo Francúzsku), ďalej tabak i v žuvacích zmesiach, horúce nápoje, obezitu a stravu s nedostatočným obsahom vitamínov.(2, 4, 5, 6, 9) Od poznania rizikových faktorov vzniku karcinómov pažeráka, ktoré potvrdzujú i tzv. migračné štúdie sa odvíjajú i východiská primárnej prevencie. U nás pôjde predovšetkým o obmedzenie koncentrovaných alkoholických nápojov, fajčenia a trvalý prísun čerstvého ovocia a zeleniny v strave.

Tabuľka 1. Štandardizované hodnoty incidencie zhubných nádorov pažeráka v niektorých krajinách a regiónoch sveta

Literatúra

1. Parkin, D. M., Bray, F. I., Devesa, S. S.: Cancer burden in the year 2000. The global picture. Eur. J. Cancer 37; 2001:4 – 66

2. La Vecchia, C., Lucini, F., Negri, E., et al: Trends of cancer mortality in Europe, 1955 –1989. I. Digestive sites. Eur. J. Cancer 1992; 28:132 – 235

3. Pleško, I., Dimitrova, E., Somogyi, J. a spol., Atlas výskytu zhubných nádorov v SR. Bratislava, Veda 1989, s.282

4. Blot, J. W.: Esophageal cancer trends and risk factors. Semin. Oncol.,1994; 21:403 – 410

5. Levi, F., Randimbison, L., Lucchini, F. et al.: Epidemiology of adenocarcinoma and squamous cell carcinoma of the oesophagus. Eur. J. Cancer Prev. 2001;10:91 – 98

6. Devesa, S. S., Blot, J. W., Fraumeni, J. F.: Changing patterns in the incidence of esophageal and gastric cancer in the United States. Cancer 1998; 83:2049 – 2053

7. Botterweck, A. A. M., Schouten, L. J., Wollowics, A. et al.: Trends in incidence of adenocarcinoma of the oesophagus and gastric cardia in ten European countries. Int. J. Epidem., 2000; 29:645 – 654

8. Whelan, S. L., Parkin, D. M., Masuyer, E.: Patterns of Cancer in Five Continents. IARC Scientific Publications No.102. Lyon, IARC 1990, s. 168

9. Day, N. E., Varghese, C.: Oesophageal cancer. In: Cancer Surveys, Trends in Cancer Incidence and Mortality. 1994; 19/20:43 – 54

10. Parkin, D. M., Whelan, S. L., Ferlay, J. et al.: (eds.): Cancer Incidence in Five Continents Vol. VIII. IARC Scientific Publications No. 155. Lyon, IARC 2002, s. 781

11. Sant, M., Aareleid, T., Berrino, F., et al.: EUROCARE-3: survival of cancer patients diagnosed 1990 – 94: results and commentary. Ann. Oncol, 2003; 14, Suppl.3:v61 – v118