5) Malígne lymfómy tenkého čreva

Ľuboš Drgoňa
Veronika Ballová

Úvod

Lymfoproliferatívne ochorenia čreva sú pomerne zriedkavým nádorovým ochorením zažívacieho traktu. Môžu byť prejavom celkovej diseminácie nodálnej formy ochorenia (sekundárne postihnutie GIT-u) alebo prejavom extranodálneho (primárneho) lymfómu GIT-u. Niekedy je odlíšenie ťažké. Častejšie sa vyskytujú v hornom GIT-e (malígne lymfómy žalúdka), v nižších častiach čreva sú zriedkavejšie a môžu byť asociované s inými patologickými stavmi. Pokračovať v čítaní „5) Malígne lymfómy tenkého čreva“

6) Systémová terapia nádorov tenkého čreva

Tomáš Šálek
Patrik Palacka

Onkologické ochorenia žalúdka a konečníka s vysokou incidenciou a mortalitou predstavujú závažný spoločenský problém, ktorému je venovaná veľká pozornosť. Napriek tomu, že tenké črevo má 95 % slizničného povrchu tráviaceho systému a 75 % jeho dĺžky, z tohto orgánu vychádzajú onkologické ochorenia len raritne. V Spojených štátoch je ročne diagnostikovaných 4 800 nových prípadov rakoviny tenkého čreva, pričom ročná mortalita sa pohybuje okolo 1 200 chorých. Pokračovať v čítaní „6) Systémová terapia nádorov tenkého čreva“

7) Pozitrónová emisná tomografia gastrointestinálneho stromálneho tumoru

Izabela Makaiová

Štandardné rádiologické zobrazovacie metódy ako sonografia, röntgenová počítačová tomografia alebo zobrazenie magnetickou rezonanciou sa v rutinnej diagnostike využívajú ako základné kritérium na posúdenie zmeny veľkosti nádoru v priebehu liečby, avšak hodnotiteľná zmena je viditeľná často až o niekoľko mesiaov. Citlivejšou metódou je funkčné zobrazenie na metabolickej úrovni. Pokračovať v čítaní „7) Pozitrónová emisná tomografia gastrointestinálneho stromálneho tumoru“

1) Epidemiológia zhubných nádorov konečníka a hrubého čreva

Ivan Pleško

Zhubné nádory kolorekta (prevažnou mierou ide o adenokarcinómy) sa už tradične delili v predchádzajúcich verziách MKCH na dve hlavné lokalizácie. Ide v prvom rade o nádory hrubého čreva s ôsmimi sublokalizáciami, ktoré indikujú jednotlivé časti hrubého čreva. Samostatnú lokalizáciu tvorili nádory konečníka, do ktorých sa zaraďovali ako sublokalizácie nádory rektosigmoidového spojenia a samotného rekta (ampula rectalis, análny kanál a anus). Pokračovať v čítaní „1) Epidemiológia zhubných nádorov konečníka a hrubého čreva“

2) Etiopatogenéza karcinómu konečníka a hrubého čreva

Anton Vavrečka

Úvod

Kolorektálny karcinóm (Krka) predstavuje v súčasnosti jeden z najvážnejších zdravotných problémov v priemyselne vyspelých krajinách, vzhľadom na to, že má vysokú incidenciu a navyše tiež vysokú úmrtnosť. Problematika kolorektálneho karcinómu sa dotýka bytostne aj Slovenska, pretože patrí ku krajinám s jednou z najvyšších incidencií aj letality. Na zvrátenie tohto nepriaznivého stavu je nutná primárna i sekundárna prevencia.(41) K prevencii, najmä primárnej a tiež liečbe, je potrebná čo najdôkladnejšia znalosť etiopatogenézy ochorenia. Pokračovať v čítaní „2) Etiopatogenéza karcinómu konečníka a hrubého čreva“

3) Genetika nádorov konečníka a hrubého čreva

Denisa Ilenčíková

Malignita je geneticky podmienené ochorenie. O tejto skutočnosti presviedčajú narastajúce poznatky o rozličných molekulárnych faktoroch participujúcich na karcinogenéze nádorov hrubého čreva. Takmer 80 – 90 % mutácií vzniká v nádorových bunkách v asociácii s genetickou udalosťou (mutáciou) sporadicky, pričom 10-20 % mutácií sú dedičné a vznikajú afekciou zárodočnej bunky.(1) Pokračovať v čítaní „3) Genetika nádorov konečníka a hrubého čreva“

4) Diagnostika a staging kolorektálneho karcinómu

Peter Makovník

Väčšina karcinómov hrubého čreva sa vyvíja po svojom vzniku pomaly. Interval medzi vznikom nádoru a narastením nádoru do takej veľkosti, že môže spôsobovať klinické symptómy trvá viac rokov. Karcinóm hrubého čreva môžeme diagnostikovať v pokročilom štádiu na základe alarmujúcich príznakov. Na druhej strane je možné diagnostikovať ochorenie aj v štádiu bezpríznakovom. A to buď pri skríningovom vyšetrení alebo náhodným zistením pri vyšetrovaní iného chorobného stavu. Pokračovať v čítaní „4) Diagnostika a staging kolorektálneho karcinómu“

5) Endoskopická liečba včasných neoplázií konečníka a hrubého čreva

Peter Mlkvý

Kolorektálny karcinóm s incidenciou 58/100 000 obyvateľov predstavuje najčastejšie nádorové ochorenie tráviaceho traktu a celkovo druhé (u mužov), resp. tretie (u žien) najčastejšie nádorové ochorenie v Slovenskej republike.(1) Skríningové metódy či už s FOBT, irigofrafické, rektosigmoideoskopické, resp. pankoloskopické pomáhajú v odhaľovaní včasných kolorektálnych neoplázií, resp. ich prekanceróz. Pokračovať v čítaní „5) Endoskopická liečba včasných neoplázií konečníka a hrubého čreva“

6) Endoskopická liečba pokročilého karcinómu konečníka a hrubého čreva

Juraj Májek

Úvod

Endoskopická paliatívna liečba pokročilého kolorektálneho karcinómu je indikovaná v prípade, že chirurgická liečba nie je možná, riziko s ňou spojené je veľmi vysoké, alebo ak pacient z rôznych dôvodov chirurgickú liečbu odmieta. Pomerne vysoká morbidita a mortalita paliatívnej chirurgie robí z endoskopickej paliatívnej liečby zaujímavú alternatívu, ktorá môže byť rovnako efektívna, ale s nižším počtom komplikácii. Pri endoskopickej liečbe pokročilého karcinómu rekta sa využívajú ablačné techniky, stentovanie a dilatačné techniky.1 Pokračovať v čítaní „6) Endoskopická liečba pokročilého karcinómu konečníka a hrubého čreva“

7) Transanálna endoskopická mikrochirurgia

Ivan Sedlák

Uvedenie transanálnej endoskopickej mikrochirurgie (TEM) do klinickej praxe v roku 1983 bolo prirodzenou reakciou na zvyšujúci sa výskyt nádorových ochorení konečníka v posledných dvoch dekádach pred uvedeným rokom, a neuspokojivé výsledky tradičných lokálnych prístupov v liečbe nádorových lézií konečníka. Základom TEM je spojenie endoskopie a chirurgickej techniky s použitím špeciálneho inštrumentária. TEM nemení všeobecne platné indikačné kritériá pre operačnú lokálnu liečbu, ale svojimi technickými možnosťami sprístupnila kuratívne aj paliatívne excízie nádorov konečníka väčšiemu počtu pacientov. Pokračovať v čítaní „7) Transanálna endoskopická mikrochirurgia“