Ivan Pleško Zhubné nádory pažeráka nepatria v globálnom merítku medzi najčastejšie. Záujem o ich štúdium však vzbudzuje ich trvalý rast zaznamenaný v posledných rokoch, a to najmä vo vyspelých krajinách. Podľa posledného odhadu v období okolo roku 2000 sa v celosvetovom merítku vyskytlo 412.000 nových prípadov ochorenia ročne (4,1 % z celkových počtov všetkých novozistených prípadov zhubných nádorov ročne – viac ako […]
Archívy značiekIvan Pleško
1) Epidemiológia zhubných nádorov žalúdka
Ivan Pleško V priebehu posledných 50 – 70 rokov došlo vo vyspelých, a následne aj v rozvojových krajinách, k dramatickému, v onkológii dosiaľ nevídanému poklesu zhubných nádorov žalúdka, a to zvlášť u žien. V niektorých krajinách bol zaznamenaný v období posledných 70 – 80 rokov pokles incidencie a mortality tohto ochorenia až na menej ako 10 % pôvodných hodnôt.(1) Aj napriek tomuto priaznivému vývoju si však zhubné […]
1) Epidemiológia zhubných nádorov tenkého čreva
Ivan Pleško Tenké črevo predstavuje s asi 75 % najdlhšiu časť zažívacieho traktu a zároveň takmer 90 % jeho absorbčného povrchu. Skladá sa z troch častí, ktoré nie sú výraznejšie oddelené. Je to duodenum, tvoriace proximálnu časť tohto orgánu s dĺžkou asi 25 – 30 cm, po ňom nasleduje jejunum, asi 2,5 m dlhé, ktoré končí zhruba 3,5 metra dlhým […]
1) Epidemiológia zhubných nádorov konečníka a hrubého čreva
Ivan Pleško Zhubné nádory kolorekta (prevažnou mierou ide o adenokarcinómy) sa už tradične delili v predchádzajúcich verziách MKCH na dve hlavné lokalizácie. Ide v prvom rade o nádory hrubého čreva s ôsmimi sublokalizáciami, ktoré indikujú jednotlivé časti hrubého čreva. Samostatnú lokalizáciu tvorili nádory konečníka, do ktorých sa zaraďovali ako sublokalizácie nádory rektosigmoidového spojenia a samotného rekta (ampula rectalis, análny kanál a anus).
1) Epidemiológia zhubných nádorov anusu a análneho kanála
Ivan Pleško Zhubné nádory anusu a análneho kanála sú v poslednej, v súčasnosti používanej 10. revízii Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) definované ako samostatná lokalizácia. Bližšie nešpecifikovaný karcinóm anusu je označovaný kódom C21.0, karcinóm v análnom kanále kódom C21.1 a v kloakogénnej zóne ako C21.2. Do tejto skupiny nepatrí perianálna koža a koža anusu označovaná kódom C44.5 (iné zhubné nádory kože).
1) Epidemiológia zhubných nádorov pečene
Ivan Pleško Už úvodom treba zdôrazniť, že údaje o počtoch ochorení spôsobených primárnymi zhubnými nádormi pečene nie sú v jednotlivých oblastiach a štátoch sveta celkom spoľahlivé vzhľadom na veľký počet metastáz v tomto orgáne. Preto vychádzajú seriózne štatistiky incidencie z prípadov, kde boli mikroskopicky potvrdené typy, zodpovedné za primárne nádory pečene. Najčastejším typom sú hepatocelulárne karcinómy, podstatne menej časté sú […]
1) Epidemiológia zhubných nádorov žlčníka a žlčových ciest
Ivan Pleško Zhubné nádory žlčníka a extrahepatálnych žlčových ciest, označované vo väčšine prehľadov pod spoločným názvom ako Nádory žlčového traktu predstavujú vo väčšine regiónov a štátov pomerne zriedkavú lokalizáciu. Vzhľadom na túto skutočnosť, chýbajú nám odhady čo i len o ich približných počtoch v globálnom, celosvetovom merítku. Majú však tendenciu k vyššiemu výskytu v niektorých oblastiach a etnických skupinách bez toho, že by […]
1) Epidemiológia zhubných nádorov pankreasu
Ivan Pleško Zhubné nádory pankreasu – ide až na malé výnimky o adenokarcinómy – sú známe svojou veľmi zlou prognózou. Prakticky každý pacient tomuto ochoreniu podľahne v relatívne krátkom čase. Zlú prognózu tohto ochorenia indikuje aj fakt, že počtom 213 000 (112 000 a 101 000 u mužov, resp. žien) novozistených ochorení ročne okolo roku 2000 sa podieľa s 3,4 % na všetkých […]
1) Epidemiológia neuroendokrinných nádorov
Ivan Pleško Zamerať sa v tomto príspevku na epidemiológiu neuroendokrinných tumorov je pomerne náročná úloha. Zatiaľ sme v literatúre prácu s týmto názvom nenašli. Všetky čiastočné epidemiologické poznatky a aspekty nachádzame iba ako okrajové poznámky v klinických štúdiách. V porovnaní s inými sa neuroendokrinné nádory vyznačujú pomerne zriedkavým výskytom a preto sú možnosti získavania spoločných epidemiologických znakov alebo ukazovateľov dosť obmedzené.